Môj Bezcukrový pôst + výsledky Bezcukrovej súťaže

Viem, že s touto témou extra meškám (takmer mesiac) a mám kopu výhovoriek, prečo som nemala čas napísať o tom článok, ale nebudem vás s nimi zaťažovať, proste len poviem, že som mala niečo iné. Prepáčte.

Pre tých, ktorí nevedia, o čom vlastne hovorím, malé vysvetlenie: V marci tohto roka som sa rozhodla zverejniť náročnú výzvu: počas celého pôstu vydržať bez cukru. Výzve som vymyslela veľmi originálny názov - Bezcukrový pôst. Ak vás zaujímajú bližšie podrobnosti, prečítajte si tento článok.

A aby som motivovala prípadných záujemcov, rozhodla som sa vyhlásiť aj Bezcukrovú súťaž pre všetkých, ktorí pôst zvládnu (alebo sa o to aspoň pokúsia) a po Veľkej noci mi o svojich zážitkoch napíšu.

Za všetky súťažné maily, ktoré mi prišli, veľmi pekne ďakujem. Väčšinou to bolo naozaj krásne a inšpiratívne čítanie. Ale opakovali sa v nich aj dve veci týkajúce sa mňa samotnej: chvála na to, ako skvele Bezcukrvý pôst zvládam bola väčšinou spojená s výzvou, aby som aj ja o svojich zážitkoch napísala. Tak poďme na to:

Už asi od šestnástich rokov dodržiavam pred Veľkou nocou pôst. V čase, keď som s tým začala, som bola vegetariánka, takže upierať si počas pôstu mäso by nemalo veľmi zmysel. Tak som sa rozhodla obmedziť inú, pre mňa veľmi dôležitú potravinu - čokoládu. 

Rozhodnutie každoročne držať pôst vyplynulo z mojej túžby priblížiť sa k Bohu. Je to naozaj účinný spôsob, keďže zakaždým, keď som dostala chuť na čokoládu, som si spomenula na modlitbu. Taktiež si myslím, že pôst nás veľmi dobre pripravuje na situáciu, keď sa budeme musieť niečoho vzdať a dáva nám dôkaz, že to zvládneme.

Pokiaľ ide o pôst, pri ktorom sa človek vzdá cukru, túto myšlienku som zachytila na nejakom foodblogu (ale nespomínam si, akom). Autorka tohto blogu však mala trochu iný prístup - bezcukrový január. V jej podaní to bola detoxikácia po Vianociach. 

Myšlienka januára bez cukru ma nadchla, ale veľmi rýchlo som pochopila, že nie je až tak ľahko uskutočniteľná: Jednak u nás sviatkovanie trvá a do šiesteho, takže jednak sa ešte chodí po návštevách, jednak nám vždy zostane kopa vianočných koláčikov a salóniek, ktoré dojedáme do polovice januára (a netvrďte mi, že som jediná). Preto som si povedala, že ak mám spraviť bezcukrovú výzvu, do ktorej nebudem mať problém sa zapojiť ani ja ani čitatelia tohto blogu, malo by to byť počas pôstu.

No... a to je celý príbeh... Síce nie. Ešte som nepovedala o tom, ako som samotný pôst prežívala ja, veľký cukrofil. No, ľahké to určite nebolo, a určite to nebolo bez zaváhaní (takže ak ma náhodou niekto v tomto obdivuje... tak už nemusí...). Veľká kríza prišla hneď v prvý víkend pôstu, kedy som kamarátovi piekla tortu na narodeninový koncert. No, povedzme, že som pri výrobe trochu ochutnávala. A nevedela som sa zastaviť.

Druhú krízu som zažila na Kvetnú nedeľu, teda presne týždeň pred Veľkou nocou. Celý deň som mala neuveriteľnú, neprekonateľnú túžbu po čokoládovom koláči. Nakoniec sa mi ju podarilo aspoň trochu potlačiť tým, že som si sľúbila, že sa aspoň trochu spustím, a urobila som si kávu osladenú agáve. K tomu ešte bezcukrový datľový koláčik a potom som sa už dokázala udržať, aby som nevyrabovala najbližšiu cukráreň.

Samozrejme, tých kríz bolo oveľa viac, ale toto sú dva prípady, kedy sa mi ju nepodarilo zažehnať.

Plánovala som, že po skončení pôstu budem jedávať menej sladkostí ako predtým - veď som predsa svoje telo dokonale detoxikovala. No, ale skončilo to tak, že počas Veľkonočnej nedele som koláčiky zajedala čokoládkou a čokoládku koláčikmi. A v pondelok som pokračovala. Teraz som s množstvom požívaného cukru, myslím, v starých koľajach. Ale veľmi sa tým netrápim - veď predsa musím s láskou a bez výčitiek ochutnávať čo napečiem, inak by ma to až tak nebavilo.

Ale vidím, že som sa riadne zakecala, takže radšej prejdem k tomu, na čo zrejme mnohí z vás čakajú: vyhláseniu výsledkov súťaže. Ako som písala v propozíciách, vybrala som jeden darček za najkrajší (podľa mňa) príspevok a jeden pre náhodne vyžrebovaného súťažiaceho. Lenže nakoniec som mala z vašich mailov takú radosť, že som sa rozhodla dať darček ešte jednému vyžrebovanému. 

Mail, ktorý sa mi páčil najviac najmä preto, že je veľmi inšpirujúci, som dostala od Lucky. Predkladám skrátenú verziu:

Ja som si pôst rozdelila do „menších pôstov – týždňovky“. Každý týždeň som sa intenzívnejšie modlila len za jednu vec a aj moja „obeta“ bola venovaná Bohu za ňu. Nemám síce tušenie, či to bolo úplne správne, ale viem, že Boh nás miluje a takýmto vnútorným rozjímaním posilneným aj fyzickou obetou nás privádza bližšie ku sebe. Čo som pociťovala do značnej miery. :) Každý deň ďakujem Bohu za mnohé. 

Priznávam, že som počas pôstu celkom nepotlačila svoju ľudskú hriešnu podstatu a stalo sa mi, že som si čosi, hoci malé, ale sladké dala... :( 

Čo sa týka duchovného života, uvedomila som si pár skutočností, s ktorými mi Boh pomohol práve vďaka väčšej miere modlitieb, premýšľaní a hľadaní odpovedí a zapierania. A prišla som aj k jednému záveru, ktorý som síce poznala a sama o ňom ľuďom často rozprávam, ale vždy ma tento záver vo svojom vlastnom živote prekvapí... Nič sa nedej bez príčiny a všetko na tomto svete má svoj význam a zmysel. Všetko čo urobím, čo sa deje mne, koho spoznám, stretnem všetko sa navzájom veľmi rafinovane ovplyvňuje – v tomto je Boží zázrak, ktorý ja osobne veľmi obdivujem... aj to, že vznikla táto myšlienka, že si ju previedla do podoby v akej je, je skvelé. Som rada a vážim si, že som mala s kým – s Tebou, Soni, zdieľať tento pôst.

A ďalej veľmi kladne hodnotím aj fyzickú vitalitu, ktorú som vďaka obmedzenému príjmu cukru vnímala: čistejšia pleť, menej žalúdočných ťažkostí, viac energie. Rozhodla som sa aj nepôstne zdržiavať bieleho cukru a skúsiť ho aspoň z časti nahradiť melasou, medom, stéviou a... a na to nesmiem zabudnúť sladkou prírodnou náhradou – datľami :)

Teším sa na tvoje ďalšie koláčiky a recepty bez cukru (ale aj s cukrom :). Všetky boli a sú super!!!

Ďakujem, Lucka! Za tento krásny mail máš odo mňa vintage kuchynskú utierku s ladiacimi servítkami.

Ďalej máme aj vyžrebované výherkyne, Katku a Katku, ktoré zas dostanú pekársky vreckový nožík a sadu malých nožov na ovocie či zeleninu.

Gratulujem výherkyniam a som veľmi rada, že sme túto prvú súťaž na koláčikovskom blogu úspešne zvládli (aj keď ja trochu menej s tým časovým sklzom...). Želám krásny večer a nech sa vám vždy dobre pečie!